Pre židov po dlhé roky platil zákaz osídľovania banských oblastí a preto až do 50. rokov 19. storočia neevidujeme významnejšie zmienky o židovskej obci v meste. Až v tomto období dostalo niekoľko osôb židovského vierovyznania povolenie na dočasné usídlenie v Banskej Bystrici. S postupným uvoľňovaní pravidiel a zrušením nariadení obmedzujúcich podnikanie židov v banských mestách sa počet židovského obyvateľstva v Banskej Bystrici začal zvyšovať.

Banskobystrickí židia patrili do náboženskej obce v Radvani, pričom využívali aj tamojšie kultové objekty. Samotná náboženská obec v Banskej Bystrici bola založená 25. decembra 1862. Jej zakladateľom a prvým predsedom sa stal Rafael Pikler. Miestna komunita sa vyznačovala svojou liberálnosťou vo vyznaní viery, vďaka čomu bola dobre integrovaná do spoločenského a kultúrneho života v meste.

V tomto období sa začalo aj s výstavbou neologickej synagógy, ktorú oficiálne otvorili v roku 1867. V ďalšej dekáde ju doplnili kultové objekty. Okrem nich v meste pribudli aj školsky, ktoré pre svoju vysokú úroveň boli vyhľadávané aj mnohými kresťanskými rodinami. Neskôr sa stala Banská Bystrica sídlom rabinátu a židovskej matriky. Obec bola neologická a mnohí jej členovia zastávali významné miesta v hospodárskom a kultúrnom živote mesta.

Horšie obdobia nastali po prvej a počas druhej svetovej vojny, ktorú prežila len zhruba 1/10 z celkovej populácie židovskej obce v meste. Po vojne došlo aj k devastácii synagógy v Banskej Bystrici, ktorá slúžila ako sklad stavebného materiálu, či umelých hnojív. Tá svoju púť dokonala v roku 1983, kedy došlo k jej asanácii.

Zdroj: Facebook Stredoslovenské múzeum…