Purim je rovnako ako Chanukka, historickým sviatkom, tzn., že nie je nariadený Tórou. Zároveň, na stránkach knihy Ester, kde je tento príbeh rozpovedaný, nie je ani len jediná zmienka o Bohu, ako o zúčastnenom aktérovi a záchrancovi.
Boh stojí v tomto príbehu akoby mimo dej, čoby ukrytý (deus absconditus) pred akýmkoľvek dianím. Niekto túto skutočnosť vidí dokonca zakomponovanú v Esterinom mene, hlavnej predstaviteľky udalostí (Ester/Seter=skrytosť ; Zvuková podobnosť mena Ester so skrytosťou božej prítomnosti v deji sa opiera o verš/pasuk 5M 31.18: “…veanochij haster´astir panaj bajjom hahu´” = a Ja skryjem zakryjem tvár svoju onoho dňa). Pôvodne sa Ester menovala Hadassa – Myrta. Bola sirotou a vychovával ju jej bohabojný strýc Mordechaj.
Celý príbeh sa odohráva v období Perzskej ríše, ale vložiť ho konkrétnejšie do dejín je obtiažne, pretože Perzskej ríši vládli niekoľkí králi s menom Achašveroš.
Perzská ríša bola následovníčkou babylonskej ríše, po jej dobití Kýrom. Židia, predtým odvlečení do babylonského zajatia sa tak stali obyvateľmi Perzskej ríše.
Achašveroš z Esterinho príbehu kraľoval od Indie až po krajinu Kúš a to nad 127 krajinami (Est 1.1).
Dej udalostí sa začína odohrávať vtedy, keď sa Achašveroš rozhodol zorganizovať veľké oslavy vo svojom hlavnom meste Súsy (Šušan), na ktoré pozval všetkých svojich ministrov a guvernérov a iných podriadených vo významných postaveniach (Est 1.2).
Kráľ mal aj manželku. Volala sa Vašti a vyznačovala sa veľkou krásou. Kráľ jej pri tejto oslave, omámený účinkom nadmernej konzumácie vína prikázal, aby sa pred hosťami predviedla v celej svojej kráse, tá to odmietla a kráľ ju za túto jej vzpurnosť voči jeho rozhodnutiu, na radu svojich radcov vyhnal, v obave, že keby tak neurobil, vzali by si z nej príklad aj ostatné ženy a nepočúvali by svojich manželov.
Keď však vytriezvel, uvedomil si, že bez kráľovnej to nejde a vyslal poslov po celej svojej ríši, aby mu priviedli najkrajšiu devu zo všetkých, s ktorou sa chcel potom oženiť. Okolnosti chceli, že sa ňou stala práve Ester.
Medzitým sa Achašverošovým miestokráľom stal Haman Agagský, bažiaci po moci a sláve. Veľmi mu vadilo, že ho Mordechaj neuznáva ako ľudského boha a nepadá pred ním na kolená. Keď zistil, že je Žid, znenávidel celý národ a rozhodol sa ho vyhladiť. Spolu so svojimi prívržencami sa rozhodol, že Židov vyvraždí.
Podľa tradície bol Haman potomok Amalekitov, prvých antisemitov v dejinách, ktorí bránili izraelskému národu po Exode, v postupe pri jeho ceste do zasľúbenej zeme (5M25.19; 1S 15; Est 3.1).
Deň vyhladenia si Haman so svojimi prívržencami stanovil lósom (pur) na 13. adar. Správa sa šírila do všetkých končín krajiny a dozvedel sa ju aj Mordechaj a zveril sa s tým Ester, dúfajúc, že sa jej podarí intervenovať u kráľa. Tá nelenila a rozhodla sa kráľa požiadať o pomoc.
Tri dni sa postila spolu so svojim ľudom v nádeji, že sa jej izraelský národ podarí zachrániť, než nabrala odvahu predstúpiť pred kráľa, pretože tento ju už dlhšie nevyhľadal a podľa zvyklostí, sama od seba tak urobiť nesmela. Napriek tomu sa rozhodla pozvať jeho aj Hamana na hostinu a tam sa mu so všetkým zdôveriť. Dúfala, že v najhoršom prípade, obveselený vínom, vyhovie jej prosbe a on dovolí izraelskému ľudu brániť sa zbraňami.
Achašveroš bol k Ester zhovievavý. Aj preto, že jej strýc Mordechaj raz pomohol odvrátiť atentát, ktorý na neho spriadali jeho dvaja eunuchovia (Bigtan a Tereš).
Haman bol teda na rozhodnutie kráľa najskôr ponížený a nakoniec odvisol namiesto Mordechaja, ako to pôvodne tento zloduch plánoval.
Prívržencov Hamana však bolo veľmi veľa a ich útokom nebolo možné zabrániť a tak kráľ povolil ich ozbrojený odpor, takže sa 14.adar stal nakoniec záchranou a nie naplánovanou smrťou.
Podľa knihy Ester (9.20) Mordechaj ustanovil pripomínať si rok čo rok úspešné víťazstvo nad Hamanovými prívržencami.
A tak sa na pokyn učencov Veľkého Zhromaždenia, slávi každý rok, vždy 14.adaru (v prestupnom roku v mesiaci adar šeni) sviatok Purim, pomenovaný podľa lósu, ktorý pôvodne určil dátum vyhladenia. Slovo “pur” pochádza z akkadského slova označujúceho hru “kocky”, alebo “hazardnú hru” vo všeobecnosti.
Na pamiatku Ester sa zároveň 13.adaru od východu slnka do jeho západu drží na pamiatku pôst (ta´anit ester = Esterin pôst).
V mestách s opevnením (ktoré stálo aj v časoch historických udalostí, podobne ako v meste Šušan, napr. v Jeruzaleme) sa drží Purim až 15.adaru (Est 9.18; Miš.Meg. 1.1), na pamiatku toho, že v hlavnom meste sa boje viedli dva dni, lebo tam bolo Hamanových prívržencov najviac.
Na sviatok Purim je zvyk čítať Megilat Ester – zvitok knihy Ester, opisujúci udalosti. Číta sa v predvečer sviatku a ráno v deň sviatku.
Vždy, keď je v texte spomenuté Hamanovo meno, prítomní dupaním, alebo iným spôsobom vyjadrujú nesúhlas. Deti robia zas hluk rapkáčmi (jid.: greger; heb.: ra´ašanim). Hurhajom sa tak všetci snažia o vymazanie pamiatky Hamana a Amalékov súčasne.
Rovnako ako na Chanukku, vkladáme do Amidy a požehnaní po jedle, odstavec spomínajúce historické udalosti a rovnako tak je upravená aj kriat ha-Torah o pasáž, v ktorej sa hovorí o víťazstve nad Amalekitmi (2M 17.8-16).
Sviatok je typický veľkou hostinou na počesť spomínaného víťazstva. Typickou súčasťou slávnostných dobrôt sú tzv. “oznej Haman”(Hamanove uši, jidiš: Hamantašen). Trojhranné koláčiky plnené makom, ďatlami, alebo orechami.
Hlavnou kvázi micvou na Purim, je “opiť sa” tak, aby nebolo možné rozlíšiť Hamana od Mordechaja, a teda: požehnaného od prekliateho, alebo, ak to nie je možné, aspoň si na chvíľu zdriemnuť, aby nebolo možné s určitosťou vedieť ktorý je ktorý. Víno bolo totiž hlavným aktérom v Esterinom príbehu hneď dva krát. Kráľ pod vplyvom vína vyhnal Vašti a tak sa Ester mohla stať jeho manželkou a opätovne, opäť podgurážený súhlasil Ester pomôcť a zachrániť jej ľud.
Ďalšími purimovými zvykmi je posielanie porcií jedla a pitia (mišloach manot) svojim príbuzným a známym, aby mal každý dostatok jedla a pitia a dary chudobným (matanot leevjonim).
Typický je tiež karneval a divadelné hry, niekedy aj paródie Esterinho príbehu.