Mesiace v judaizme počítame od východu Izraelitov z Egypta. Preto je mesiac nisan prvým mesiacom náboženského kalendára. Naproti tomu, občiansky rok začína prvého dňa desiateho mesiaca tišri, sviatkom Roš Hašaná.

Od okamihu kedy sa Bnej Israel stali symbolicky národom tak, že prestali byť otrokmi faraóna, akoby pre nich započala nová história.

Pražský Maharal učil, že každá vec, ale aj každé obdobie má svoju symboliku a význam. To, že sa nejaká vec udeje v konkrétny čas, má svoju vnútornú príčinu, prečo k tomu došlo práve vtedy, pretože každá vec a dej má svoj utajený vzťah závislosti na čase, v ktorom bola stvorená a v ktorom ďalej existuje.

Na jar sa všetko rodí, nové začína. Maharal preto veril, že východ z Egypta má preto svojim zrodom a začiatkom úzky vzťah k symbolike tohto ročného obdobia. Tak, ako sa príroda vtedy prebúdza, prebudil sa aj národ izraelský.

Tradícia hovorí, že Izraeliti boli v Egypte 400 rokov a za ten čas sa z pôvodných 70 duší (2M 1.5; 1M 46.27), rozrástol na počet 600 000 mužov (2M 12.37).

Mnohí biblickí bádatelia považujú číslovku 400 čiste symbolicky, pretože tvrdia, že za tak krátky čas sa národ nemohol rozmnožiť do udávaného počtu.

Pravdou je, že Hebrejci v staroveku naozaj pod pojmom 400 chápali extrém a maximum toho, čo vôbec v predstave množstva vedeli pokladať za možné. V tomto zmysle by sme v 400-vke mohli hľadať analógiu s nekonečnom, ako s matematickou veličinou. 400-vka pre Izraelitov symbolizovala tiež večnosť, používali ju tiež ako ekvivalent slov “stále” alebo “navždy”. Aj miery Zeme udávali ako 400×400. Skutočnosť, že pojem Zem však neoznačoval planétu, ale svet ako taký, tento fakt ešte umocňuje.

400-vka teda slúžila na označenie enormne veľkého množstva hraničiaceho s nekonečnosťou.

Ak by sme chceli vyvrátiť mienku biblických bádateľov, či chápať 430 rokov strávených v Egypte doslovne, alebo ich brať len ako extrémne dlhé obdobie, počas ktorého sa 70 ľudí rozmnožilo na 600 000 mužov(! podotýkam, dobre si všimnite, že na začiatku sa hovorí o dušiach, čiže mužoch aj ženách a potom už len o mužoch), stačí nám použiť základné matematické vzorce.

Ak bolo na počiatku 70 duší, tj. 35 párov a každý pár by mal hypoteticky 6 detí (v tej dobe bežné), v ďaľšej generácii by bolo nových duší 210. Túto číslovku vydelíme 2, nakoľko je predpoklad, že sa rodí rovnaké množstvo chlapcov aj dievčat a títo vytvoria 105 nových párov a každý z nich má opäť 6 detí. Ak by sme takto postupovali ďalej, zistíme, že v desiatej generácii je dokpy 1 377 810 duší, tj. mužov i žien, vrátane nedospelých detí. Keď to vydelíme dvomi, aby sme oddelili oba pohlavia, dostaneme číslovku 688 905. Za obdobie jednej generácie je spravidla v súčasnosti považovaných 30 rokov. 10 generácií krát 30 rokov je 300 rokov. Keď berieme do úvahy aj detskú úmrtnosť, vyzerá to tak, že sa Izraeliti naozaj za 430 rokov pobytu v Egypte mohli zo 70 duší rozmnožiť na 600 000 mužov bez detí (2M 12.37).

Pesach je prvý z troch pútnických sviatkov a je spomienkou na úspešné vyvedenie Izraelitov z egyptského otroctva.

Predchádza ho pôst prvorodených, ako úcta k zachovaniu životov izraelských prvorodených v Egypte, pri poslednej desiatej rane.

Pésach je spomienkou a oslavou znovunadobudnutia slobody.

Sviatok začína obradom séder v predvečer 15. nisanu, tj. 14 nisanu večer a trvá 7 dní v štáte Izrael a 8 dní v diaspore. Všetky sviatky v diaspore trvajú o deň dlhšie, kvôli možným problémom so stanovením správneho dňa Novmesiaca a teda aj správneho dátumu na konkrétny sviatok. Preto sa tiež v diaspore robí séderová večera dva krát – 14. nisanu a aj 15.nisanu večer, aby bol väčší predpoklad, že bola slávená v správny čas.

Na Pésach je zakázané jesť všetko kvasené, na pamiatklu, že pri chvatnom odchode z Egypta, nebol čas napiecť kvasený chlieb, ale tento by sa aj cestou v tropickom podnebí ľahko pokazil, keby sa robil do zásoby.

Preto sa aj domácnosti zbavujú chamecu (kvásku a všetkého, čo kvások obsahuje). Robí sa to večer 13.nisanu, po východe hviezd, kedy už vlastne začína 14. nisan a teda 24 hodín pred séderom. Chamec sa hľadá pri svetle sviec a dôkladne sa vymetajú všetky kúty (podľa zvyku pierkom) aby sa naozaj na žiadny nezabudlo. Samozrejme toto hľadanie kvásku (Bdikat Chamec) predchádza veľké upratovanie a kóšerovanie kuchyne, ktoré by sa za jeden večer nestihlo urobiť.

Nájdený chamec je možné ešte zkonzumovať.

Posledné zbytky chamecu sa na druhý deň obradne spália (Biur Chamec), najneskôr do 10.00 hod dopoludnia. V ten deň sa ešte nejedia macesy a prvorodení sa postia na pamiatku uchovania prvorodených izraelských pri živote, počas 10. egyptskej rany. Ak pripadne erev Pésach na Šabat, Biur Chamec sa robí o deň skôr , tj. v piatok a Bdikat Chamec tým pádom vo štvrtok.

Za chamec býva tiež považované okrem kvásku všetko, čo by mohlo kvasiť, ale aj ryža, strukoviny, proso, kukurica, arašidy, slnečnica, lieh, vodka, whisky, ocot, pivo…
Pod kváskom sa rozumie aj dlhšie stojace zapravené cesto na macesy. Do 18 minút od zamiesenia musia byť teda macesy upečené, inak nie sú košer šel Pésach (Pes 42a, 46a). Rovnako tak kvasené sú aj macesy z minulého roku, hoci vtedy košer šel pesach ešte boli.

Počas celých osem dní sú prvé dva a posledné dva dni plné sviatky, kedy sa nesmie konať žiadna práca. Dni medzi nimi sú polosviatky (Chol ha-Moed) a vtedy sú povolené najnutnejšie práce.

V prípade, že za prvými dvoma dňami nasleduje Sobota a nie je kedy potom na ňu pripraviť varené jedlo, robí sa tzv. Eruv tavšilin – obrad, ktorý umožňuje počas spomínaných dní variť na šabat. Obrad sa robí tak, že sa vezme mäso a maces a dá sa v predvečer sviatku bokom a symbolicky sa zmieša potom so sviatočným jedlom, aby sa tak vytvorilo “jediné jedlo”. Pred eruvom sa recituje predpísaná berachá.

Séder pozostáva zo 14-tich bodov: 1/ KADEŠ – kiduš pre sviatok (ak nasleduje séder bezprostredne po sobote, robí sa havdala po kiduši, ak pripadne séder na erev šabat, žehnáme najskôr sobote)

2/ URCHAC – umytie rúk

3/ KARPAS – namáčanie koreňovej zeleniny do slanej vody

4/ JACHAC – rozlomenie a schovanie kúska prostredného macesu (Afikoman)

5/ MAGID – rozprávanie Hagady vrátane MA NIŠTANOT

6/ RECHAC – lámanie macesového chleba

7/ MOCI MACA – požehnanie macesu

8/ MAROR – ponáranie horkých bylín do charosetu

9/ KORECH – zjedenie maroru so spodným macesom

10/ ŠULCHAN ARUCH – séderová večera

11/ CAFUN – nájdenie Afikomanu a jeho zjedenie (za ním sa už nič nesmie jesť, aby ostala v ústach chuť séderového jedla

12/ BARECH – požehnanie po jedle

Počas celého obradu je prikázané vypiť štyri pohár vína o objeme 1 dcl. Víno sa používa červené, na pamiatku krvi barančeka, ktorého červenou krvou sa potierali tri strany verají dverí v Egypte a podľa ktorej boli židovské domácnosti Anjelom Smrti, zabíjajúcim všetko prvorodené, obídené. Štyri sú podľa biblického veršu (Ex 6.6-7): “…vyvediem vás z Egypta, zachránim vás od služby a oslobodím vás pažou vzpriamenou a veľkými súdmi a prijmem vás za ľud svoj a budem Bohom vašim…”

Zároveň symbolizujú štyri nadvlády izraelského ľudu (Babylon, Perzia, Grécko, Rím), ale aj, podľa Maharala štyri pramatky (Sára, Rebeka, Ráchel a Lea).

Na stole býva zvykom ponechať ešte jeden, zväčša bohato zdobený pohár, určený pre proroka Eliáša (kos šel Elijahu). Kvôli jeho možnému príchodu, sa nechávajú tiež otvorené dvere. Eliáš je podľa tradície predzvesťou príchodu Mesiáša. Dokiaľ nepríde on, nepríde ani Mesiáš.

13/HALEL – prednes sviatočných žalmov (Ž 115-118)

14/ NIRCA – koniec séderu

Pri druhom séderi (15.nisan večer) začíname počítať OMER a tento trvá 49 dní, až do sviatku ŠAVUOT.

Pred 1.churbanom spievali Halel len Levíti. V období medzi 1. a 2. churbanom, po uznesení Bejt Kneset ha-Gdola, spievali tento už všetci členovia obce.

V prvom storočí bol zavedený kiduš nad vínom, namáčanie bylín do čeveného vína, alebo octa (Pes 114b), zaviedol sa charoset, 3 (!) otázky (ponáranie, kvások, pečené mäso) a pili sa len 2 poháre vína. Zvláštnosťou bolo, že najskôr sa konala večera a až potom slávnostný obrad. Hagada ešte neexistovala!

Po 2.churbane, bol zpochybnený obrad máčania horkých bylín, macot a záverečného Halelu, nakoľko zbúraný Chrám nereprezentoval slobodu.

Zaviedlo sa opieranie o ľavý bok, ako symbol slobody, pretože otroci jedávali postojačky a len bohatí pritom mohli sedieť, alebo si dokonca ležiac hovieť.

Pribudli ďaľšie dva poháre vína, midraš o štyroch synoch (chacham, raša, tam a šeejno jodea lišol).

Postupne sa formovala aj hagada a svoju konečnú podobu, používanú do dnešných dní si sformovala na prelome 7. a 8. storočia n.l.

Rozoznávame tzv. aškenázsky a sefardský pésachový rítus, inak tiež minhag, či nosach. Je to súbor zvyklostí a modlitieb. Oba ríty sa postupne vyvinuli z dvoch pôvodných tradícií (palestínska a babylonská), podobne ako Talmudy.

Každý rítus, ako už bolo naznačené, má svoj sidur (postup modlitieb na všedné dni) a machzor (modlitby na dni sviatočné). Podľa tradície nesmie človek zmeniť svoj minhag zdedený po predkoch, s výnimkou vysťahovania sa do Erec Jisrael, kedy sa musí prispôsobiť miestnym zvyklostiam.

V Izraeli je naviac vytvorený jednotný minhag, ktorý je používaný príslušníkmi izraelských ozbrojených síl.

Sefardský rítus (Nosach ha-sfardim) syntetizuje všetky orientálne (jemenský, perzský, severoafrický) minhagim a prijali ho za svoj aj chasidi. Je známy tiež pod názvom Nosach ha-ari (rítus r. Jicchaka Luriu).

Aškenázsky rítus sa ešte delí na taliansky a poľský.

Rozdiely sú aj v rozmiestnení symbolických jedál na sederovom stole.

Spravidla ale stojí na stole trojposchodová misa pre tri macesy, symbolizujúce tri vrstvy izraelského národa (Koheni, Levíti, Izrael), troch praotcov (Abraham, Izák, Jákob) a tri miery bielej múky, z ktorej piekla Sára pre božích Poslov pohostenie.

Na sederovej mise (KARAH) je niekoľko priehlbiniek, do ktorých sa ukladá pečené vajce (BEJCA), ktoré spolu s kosťou (ZROA) symbolizuje Mojžiša a Árona, je symbolom plodnosti, ale aj krehkosti ľudského života (škrupina). V prípade, že séder pripadne na rovnaký deň v týždni ako 9.av, namáča sa vajce do slanej vody, ako do symbolu sĺz.

Kosť (zroa) symbolizuje hlavne pésachového barančeka. Podľa Egypťanov boli ovce posvätné (boh Chnum) a nesmeli sa zabiť. Židia sa tak zabitím barančeka akoby očisťovali od pohanských kultov. Podobne tak očisťuje aj vajce, pretože v starovekom Egypte boli z náboženských dôvodov zakázané pokrmy pochádzajúce zo živých zvierat.

MAROR sú horké byliny. Podľa Talmudu (Pes 39a) zahŕňa nasledovné rastliny:šalát, cigóriu, chren, koriander, horčicu a egyptskú tekvicu. V súčasnosti sa používa aj kerblík a všetka štipľavá koreňová zelenina, ako napr. reďkovka, cibuľa, či cesnak.

Symbolicky je na mise umiestnený tzv. CHAZERET, dosl.chren, ale ten sa neje, uložený je tam len čiste symbolicky.

Pod KARPAS-om – zelenými bylinami rozumieme zemiaky, mrkvu, alebo petržlen (uvarené, alebo surové).

V niektorých komunitách je zvykom ponechávať pri stole jednu stoličku voľnú, ktorá týmto symbolizuje neprítomných židovských veriacich, ktorí nemôžu Pésach sláviť z dôvodu zajatia.

Tradične sa číta na Pésachový šabat, Pieseň Piesní, pretože táto symbolizuje sobáš medzi Bohom a Izraelom.

Počas celého Pésachu sa používa špeciálny riad, určený len na tento účel, alebo sa ten bežný kóšeruje, tj. očisťuje, v totmo prípade od všetkého kvaseného.

Spravidla sa držíme hesla, že čo znesie oheň, prevediem ohňom, čo nie, vrenou vodou, čo neznesie ani vrenú vodu, močíme niekoľko dní vo vode vlažnej, tak, že sa táto po 24 hod. vymieňa za čistú.

Kovové nádoby – oheň

drevené – voda

hlinené – sa nedajú kóšerovať (buď rozbiť, alebo nepoužívať)

sklo – ponorením do vlažnej vody na tri dni (voda sa po 24 hod. vymieňa)

šporák – umyť horúcou vodou, potom sa horáky obalia do alobalu a nechajú vypáliť. Vypaľujeme tiež rúru na maximum

stôl – umývame vrenou vodou

ľadnička a mraznička – po spustení a rozmrazení, umyť horúcou vodou

príbory – ak sú z viacerých dielov, kóšerovať sa nedajú, inak podľa druhu materiálu

Pésach patrí medzi tri pútnické sviatky. V čase Chrámu boli všetci muži povinní cestovať do Jeruzalema, kvôli sviatočným obetiam.

Ak niekto z nejakých príčin nemohol sláviť Pésach v stanovený čas, jeho oslava sa pre neho presúvala o mesiac neskôr.

MACOT ŠEL PESACH
Macesy “košer šel pesach” sa pripravujú z obilia, ktoré nezostalo na poli až do zbelenia a zoschnutia, tj. úplného dozretia, pretože potom by obilie mohlo po daždi začať kvasiť, ale z obilia, ktoré sa začne žať ešte mierne nazelenalé, v procese záverečného dozrievania. Na mletie múky sa nesmú použiť naklíčené semená, lebo tie už prišli do styku s vlhkosťou a ani rozdrvené semená, lebo pri tých sme si nie istí, či v pôvodnej celosti neboli naklíčené.

Zrno po žatve sa uskladňuje pri nízke vzdušnej vlhkosti.

Múka po zomletí sa pred uskladnením musí nechať vychladnúť, pretože teplo podnecuje kvasenie.

Voda, ktorou sa múka pri konečnej príprave cesta zamiešava, musí byť studená z rovnakého dôvodu. Preto sa v minulosti nechávala odstáť cez noc, kedy je najchladnejšie. Do nádoby sa naliala po západe slnka, než vyšli prvé tri hviezdy. Stáť sa nechala na tom najchladnejšom mieste cca 12 hodín.

V mesiaci nisan býva voda v riekach a potokoch chladnejšia ako v studniach, preto sa v minulosti uprednostňovala voda riečna a potočná. Ak sa ukázalo pri príprave, že vody sa nachystalo málo, bolo ju možné zmiešať dodatočne s inou, ale vychladnutej cez noc museli byť 2/3 celkového objemu.

Pri príprave macesov zamiešavame len také množstvo cesta, ktoré stihneme spracovať a vložiť do pece v priebehu 18 minút. Keby sme si ho pripravili viac, to čo by ostalo, by mohlo začať kvasiť (kvasí aj múka bez droždia, alebo kvásku, už len tým že je v nej voda a okolitý vzduch je relatívne teplý). Všetko náčinie po vložení cesta do pece očistíme od zbytkov cesta a ďalšiu dávku miesime nanovo. Zakaždým si tiež umyjeme ruky. Každé cesto poprepichujeme, aby sa z neho uvoľnil vzduch, podnecujúci kvasenie.

Pec pred pečením vypálime (libun), podobne ako keď kóšerujeme.

Macesy sa musia dostatočne prepiecť, aby v nich neostala vlhkosť. Mierne nafúknutia medzi dierkami sú dovolené, ak sú však veľké na palec, znamená to, že v ceste došlo ku kvasnému procesu a vzniknuté bubliny sa utvorili uvoľnením plynov vznikajúcich pri kvasení. Takéto macesy sa vyraďujú. Takisto sa vyraďujú macesy, ktoré sa preklopili, takže sa im spojili dve strany dokopy, pretože je riziko, že sa v týchto miestach nedostatočne prepiekli a ostal tam začínajúci kvas.

VÝVOJ SEDERU
Podoba sederu nebola vždy v histórii rovnaká a vonkoncom neniesla jej dnešné zvyklosti. Pôvodne sa Pesach slávil tak ako nám opisuje Tóra (2M 12.1-28). Nakoľko stál Chrám, boli nutne prinášané pesachové obete v podobe pečeného barančeka, popr. kozliatka ( 2M 12.5), ktorého končatiny nesmeli byť zlomené (2M 12.46; 4M 9.12) a mäso z neho nesmelo byť varené, len pečené ( 2M 12.9). Jedol sa nekvasený chlieb a v Chráme sa v 1. a 7. deň konali slávnostné zhromaždenia ( 2M 12.16; 3M 23.7-8), kedy Levíti spievali slávnostné žalmy (Halel) (1 Kron 16.8-9; Ž 33.2, 135.3 ).

Medzi 1. a 2. churbanom zaviedli poslední proroci – členovia Bejt Knesetu ha-Gdola (Veľké zhromaždenie, Sanhedrin), zvyk spievať Halel spoločne s veriacou obcou. Jedenie barančeka dopĺňala hostina (seuda). V 1.stor.n.l. bol zavedený kiduš nad vínom a namáčanie bylín do červeného vína (Pesachim 114b) alebo octu, čo malo symbolicky pripomínať natieranie verají dverí krvou barančeka, za pomoci yzopových ratolestí, ako ochrana pred vyhladením prvorodených (2M 12.7, 13).

Bolo zavedené jedenie charosetu pripomínajúceho maltu, z ktorej sa vyrábali tehly a začali sa zodpovedať 3 (!) otázky (namiesto súčasných 4), týkajúce sa
1.ponárania do osolenej vody
2.kvásku
3.pečeného mäsa

Je zaujímavé, že najskôr sa robila hostina a až potom symbolický obrad ako spomienka na historické udalosti.

Postupne sa sled sederu ustálil na podobe:
1.kiduš
2.namáčanie bylín do vína
3.tri otázky
4.otcova odpoveď na ne
5.hostina
6.požehnanie po jedle
7.slávnostný Halel

Pili sa len 2 poháre vína.

Po 2. churbane bol spochybnený obrad horkých bylín, macot ako aj záverečného Halelu, lebo bola spochybnená nadobudnutá sloboda. Prestal sa jesť baranček, pretože bez Chrámu nemožno priniesť obetu a do dnes sa nachádza na stole len jeho pripomienka v podobe pečenej kosti zroa.

Bol ale zavedený zvyk opierať sa o ľavý bok, tak ako to bolo v Rímskej ríši pri hodovaní zvykom a ktoré de facto symbolizuje znamenie vtedajšieho slobodného stavu. Otroci jedli vždy narýchlo postojačky alebo sediac.

K trom otázkam bola pripojená štvrtá, ale podľa lokality sa tieto otázky od seba odlišovali:

A/ macot
maror
pečené mäso
dvojaké namáčanie (Pes 10.4)

B/ macot
maror
dvojaké namáčanie
spôsob sedenia

Zaviedol sa zvyk piť štyri 1 dcl poháre vína a Halel sa rozdelil už na dve nezávislé časti. Pribudol tiež midraš “o štyroch synoch” (chacham, raša, tipeš, še ejno jodea lišol).

Konečná podoba Hagady, tak ako ju poznáme dnes, uzrela svetlo sveta na prelome 7. a 8. stor.n.l.

Dodatočne bol zavedený ešte Eliášov pohár a Afikoman.

LAG BA-OMER

Lag (33) ba-omer je 33 deň počítania omeru. Ten sa začína počítať na druhý deň sviatku Pésach, 16. nisanu.

Omer značil pôvodne snop obilia, mieru prvých plodov jačmeňa, ktorá bola odovzdávaná do Chrámu na obeť, druhého dňa po dni odpočinku (Lv 23.10-11). Až po jej obetovaní sa mohla zvyšná úroda jesť.

7. týždňov od tohto dátumu sa potom odpočítavalo, než sa doniesla ďaľšia obetina (Lv 23.14-16).

50-ty deň sa potom slávi ako ŠAVUÓT – Sviatok týždňov.

Počítanie omeru (sfirat ha-omer) sa robí od 16.nisanu večer, každý deň na konci večernej modlitby maariv. Počíta ho aj jednotlivec, i v prípade neprítomnosti minjanu.

Toto počítanie spája oslobodenie z otroctva s prijatím Tóry na Sinaji.

Od 2.stor.n.l. sa toto obdobie považuje za obdobie smútku, v spojitosti s tragickou udalosťou povstania Bar Kochby, ktoré prinieslo veľké straty. Preto sa v totmo čase nekonajú žiadne svadby, bar micvy, muži sa nestrihajú a neholia, nekonajú sa verejné zábavy a nehrá verejná hudba.

Výnimočne, na 33. deň omeru (18. ijjar) je tento zákaz porušený, pretože podľa tradície v tento deň zázračne ustal mor medzi učeníkmi rabi Akivy a preto je to deň učencov a následne na to aj Deň študentstva (v Izraeli majú študenti v ten deň voľno).

Zároveň je to ale výročný deň úmrtia Šimona bar Jochaj a tak sa tiež tradične konajú v tento deň púte k jeho hrobu v Merone.

Zákaz zábav sa ešte ruší v Deň nezávislosti Izraela (Jom ha-acmaut) a v Deň Jeruzalema (Jom Jerušalajim).