Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z Osvienčimu a ich správa (1944)

7. apríla 1944 sa dvom slovenským Židom, Rudolfovi Vrbovi (rodným menom Walter Rosenberg) a Alfrédovi Wetzlerovi, podarilo úspešne uniknúť z koncentračného tábora Osvienčim-Brzezinka (Auschwitz-Birkenau). Ich útek bol výnimočný nielen tým, že prežili, ale predovšetkým tým, že priniesli svetu dôkaz o nacistickom vyhladzovacom programe. Vďaka ich výpovedi vznikla 32-stranová správa, ktorá patrí medzi najdôležitejšie dokumenty holokaustu.

Osvienčim a život v tábore

Koncentračný tábor Osvienčim-Birkenau bol jedným z hlavných nacistických vyhladzovacích táborov počas druhej svetovej vojny. Jeho cieľom bolo masové vyvražďovanie európskych Židov.

Vrba a Wetzler sa počas svojho väznenia stali svedkami obrovského počtu deportácií, selekcií na rampe, organizácie táborového života a spôsobu, akým nacisti vykonávali hromadné vraždy. Ich znalosť fungovania tábora bola kľúčová pri zostavovaní detailnej správy po úteku.

Osobné príbehy Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera

Rudolf Vrba (Walter Rosenberg)

  • Narodil sa 11. septembra 1924 v Topoľčanoch.

  • V roku 1939 bol vylúčený z bratislavského gymnázia pre svoj židovský pôvod a pracoval ako robotník.

  • Dvakrát sa pokúsil utiecť zo Slovenska cez Maďarsko, ale bol chytený a v júni 1942 deportovaný do Osvienčimu cez tábory v Novákoch a Majdanku.

  • Pracoval v sklade s jedlom, neskôr bol pridelený do tzv. Kanady, kde triedil zhabané veci deportovaných Židov.

  • Pred útekom pracoval ako zapisovateľ, čo mu umožnilo prístup k informáciám o transporte väzňov.

Alfréd Wetzler

  • Narodil sa 10. mája 1918 v Trnave v robotníckej rodine.

  • Pracoval ako robotník v Bratislave.

  • V roku 1941 bol štyri mesiace väznený za sabotáž v tehelni.

  • Do Osvienčimu bol deportovaný 13. apríla 1942 z pracovného tábora v Seredi.

  • Pracoval ako nosič mŕtvol, obsluha márnice, zapisovateľ a člen pracovných skupín vykonávajúcich zemné práce.

Plánovanie úteku

V prvej polovici roku 1944 začali nacisti pripravovať masové deportácie maďarských Židov. Keďže kapacita tábora v Birkenau už nepostačovala, začali stavať novú časť tábora nazvanú Mexiko.

Vrba a Wetzler si uvedomovali, že musia informovať svet o týchto plánoch, a preto sa rozhodli utiecť.

Ich útek bol dôkladne naplánovaný. Počas svojho väznenia boli svedkami mnohých úspešných aj neúspešných pokusov o útek. Vedeli, že po zmiznutí väzňov nacisti vždy organizujú trojdňové pátranie.

Dňa 7. apríla 1944 sa s pomocou spoluväzňov ukryli do jamy v rozostavanej časti tábora, ktorú zamaskovali drevom a stavebným materiálom. Aby zmiatli psy, ktoré nacisti používali pri pátraní, potreli sa zmesou tabaku a petroleja.

Po troch dňoch, keď pátranie skončilo, v noci 10. apríla opustili úkryt a vydali sa na 140 kilometrov dlhú cestu na Slovensko.

Cesta na Slovensko a spísanie správy

Po prekročení hraníc medzi Milówkou a Skalitým sa dostali do Čadce, kde im pomohol židovský lekár Arpád Pollák. Ten ich nasmeroval do Žiliny, kde 25. – 28. apríla 1944 vypovedali pred tzv. židovskou Pracovnou radou.

Pre neuveriteľnosť ich výpovede boli vypočúvaní oddelené, aby sa zistilo, či sa ich príbehy zhodujú.

Správa sa prekladala už počas jej písania – zo slovenčiny do nemčiny ju prekladal Oskar Krasniansky. Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine (pôvodná slovenská verzia sa nezachovala). Správa bola neskôr narýchlo preložená aj do maďarčiny.

Správa obsahovala:

  • Plán vyhladzovacieho tábora

  • Plán krematória a plynovej komory

  • Podrobný opis selekcií a vraždenia väzňov

  • Popis podmienok v tábore

  • Odhad počtu zavraždených – viac ako 1,5 milióna ľudí

Súčasťou správy bol aj opis najväčšej hromadnej popravy československých občanov – splynovania 3 792 väzňov tzv. Terezínskeho rodinného tábora v noci z 8. na 9. marca 1944.

Vplyv správy na svet

Správa bola v júni 1944 doručená spojeneckým vládam a jej obsah sa dostal do médií. BBC odvysielala jej časti a západná tlač ju publikovala.

Po jej zverejnení bol na maďarského regenta Miklósa Horthyho vyvinutý silný tlak, aby zastavil deportácie Židov. Horthy ich zastavil v júli 1944, čím sa podarilo zachrániť asi 200 000 maďarských Židov.

Správa sa neskôr stala kľúčovým dôkazom v norimberskom procese.

Osudy Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera po vojne

Rudolf Vrba

  • Vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologického inžinierstva.

  • V roku 1958 emigroval a pôsobil v Izraeli, Británii, USA a Kanade.

  • Stal sa profesorom farmakológie na University of British Columbia.

  • Napísal autobiografiu Ušiel som z Osvienčimu.

  • Zomrel v marci 2006 vo Vancouveri.

Alfréd Wetzler

  • Po vojne pracoval ako redaktor a úradník.

  • V 60. rokoch napísal knihu Čo Dante nevidel.

  • Zomrel vo februári 1988 v Bratislave.

V roku 2007 boli Vrba a Wetzler vyznamenaní in memoriam vysokými štátnymi vyznamenaniami – Radom Bieleho dvojkríža I. triedy a Krížom Milana Rastislava Štefánika I. triedy.

Útek a správa Vrbu a Wetzlera patria k najvýznamnejším udalostiam v dejinách holokaustu. Ich odvaha umožnila svetu dozvedieť sa pravdu a prispela k záchrane tisícok životov.

Zdroj: ÚPN – Správa Vrbu a Wetzlera