Šabat – brána k duchovnému spojeniu
Šabat je siedmy deň v týždni, keď Boh dokončil svoje dielo a oddýchol si (1M 2,1–2). Nie je len momentom v čase, ale nadčasovou duchovnou kontinuitou, okamihom, keď sa človek môže priblížiť k Bohu. Boh sobotu posvätil a požehnal (1M 2,3), a preto je jej dodržiavanie základnou súčasťou židovského života.
Príprava na Šabat a jeho prijatie
V predvečer soboty sa zapaľujú dve sviece, ktoré symbolizujú svetlo stvorenia. Sviece sa zapaľujú ešte pred súmrakom, najlepšie 15 minút pred západom slnka, najneskôr pol hodiny pred objavením sa prvých troch hviezd.
Sviečky zvyčajne zapaľuje žena, ale ak nie je prítomná, môže tak urobiť ktokoľvek. Zvyk zapáliť jednu sviecu za každé dieťa v rodine vychádza z tradície, že dieťa prináša svetlo do rodiny.
Dve sviece odkazujú na dva verše v Tóre:
• „Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!“ (2M 20,8)
• „Dodržuj deň sviatočného odpočinku a sväť ho!“ (5M 5,12)
Po zapálení si žena (alebo ten, kto sviece zapálil) zakryje oči a odrieka požehnanie:
“Baruch ata Adonaj Elohejnu, melech haolam, ašer kidešanu bemicvotav vecivanú lehadlik ner šel Šabat.”
(Požehnaný si, Pane, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý si nás posvätil prikázaniami a prikázal nám rozsvecovať svetlo Šabatu.)
Svetlo sviec symbolizuje Tóru, ktorá presvetľuje svet, a dušu človeka, ktorá je „svetlom od Boha“ (Príslovia 20,27).
Šabat ako zasnúbenie s Bohom
Hebrejské slovo „lekadeš“ znamená „posvätiť“, ale aj „zasnúbiť sa“. Preto sa prijatie Šabatu chápe ako zasnúbenie Izraela so Šabatom, ktorý je kráľovnou a nevestou. To sa odráža aj v piatkovej liturgii „Lecha dodi“, kde sa spieva o vítaní „nevesty Šabatu“.
V rámci piatkovej večere otec najprv požehná deti a potom prednesie chválu svojej manželke zo slov Knihy Prísloví (31,10–11):
“Ženu statočnú, kto nájde? Je cennejšia než perly. Srdce jej muža jej dôveruje a zisk mu nebude chýbať.”
Po obradnom umytí rúk nasleduje kiduš nad vínom a požehnanie dvoch chál, ktoré pripomínajú dvojnásobnú dávku many zoslanej Bohom na púšti v piatok, aby nebolo potrebné zbierať ju v sobotu.
Šabat – deň radosti
Na Šabat je prikázané radovať sa. Zakázané je smútiť a držať pôsty (okrem Jom Kipur). Ak by niektorý pôst pripadol na sobotu, presúva sa na nedeľu – výnimkou je Esterin pôst, ktorý sa posúva na štvrtok, aby sa neprekryl so sviatkom Purim.
Dokonca sa neodporúča ani navštevovať chorých, aby ich stav nespôsobil smútok a neporušila sa tak radosť zo Šabatu.
Počas Šabatu sa konajú tri hostiny (seudot):
1. Piatková večera po západe slnka.
2. Sobotný obed po dopoludňajších bohoslužbách.
3. Tretia hostina (seudat šlišit) podvečer po popoludňajšej modlitbe mincha.
Talmud hovorí, že kto dodržiava tri šabatové hostiny, dostane v budúcom svete bohatú odmenu (Šabat 118a).
Ukončenie Šabatu – Havdala
Po výjdení troch hviezd sa koná večerná modlitba ma’ariv a potom havdala – obrad oddelenia Šabatu od všedných dní. Havdalová svieca má štyri pramene splývajúce do jedného, čo symbolizuje jednotu.
Havdala obsahuje tri požehnania:
• nad vínom,
• nad voňavými koreninami (klinčeky), ktoré pripomínajú vôňu odchádzajúceho Šabatu,
• nad sviecou, ktorej plameň sa nakoniec zahasí vo víne.
Na záver si Židia želajú „Šavua tov!“ – „Dobrý týždeň!“
Šabat – nadčasové spojenie s Bohom
Šabat je jediný sviatok, ktorý nie je viazaný na miesto, ale na čas. Je to nadpriestorové kontinuum, spomienka na akt stvorenia, ktorý stále pokračuje.
Počas tohto večného tvorivého procesu ľudia cyklicky odpočívajú v spojení s Bohom. V tento deň ich duše stúpajú a dotýkajú sa Jeho svätosti.
Boh povedal: „Ja som svätý, buďte aj vy svätí…“ (3M 11,44). Dodržiavaním Šabatu sa človek približuje Bohu a napĺňa svoje pôvodné poslanie – návrat k Bohu, dotyk Jeho svätosti.