Po návrate Československa k demokratickým hodnotám sa v júni roku 1990 stretlo niekoľko mladých ľudí židovského pôvodu na Donovaloch. Dohodli sa, že oslovia mladších i starších obyvateľov Banskej Bystrice, o ktorých vedeli, že majú židovský pôvod, židovské korene. Niektorí váhavo, niektorí vel’mi radi prijali pozvanie na prvé, ustanovujúce stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v septembri 1990 v Banskej Bystrici. Toto stretnutie možno považovať za znovuobnovenie činnosti Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici (ŽNO).

Keďže obec nevlastnila žiadne priestory, v prvých rokoch sa členovia komunity stretávali na rôznych miestach. Boli to hlavne reštaurácie a rôzne spoločenské zariadenia. Na stretnutiach sa obyčajne žilo – aj vďaka veľkej geografickej pôsobnosti – od 40 do 60 l’udí. Komunistický systém v krajine neprial žiadnemu vierovyznaniu. Pravdepodobne najhoršie však dopadla práve židovská komunita. Po roku 1989 nebol na Slovensku žiaden rabín – nikto, kto by mohol pozdvihnúť duchovno a duchovné povedomie k židovskej viere. Generácia, ktorá prežila II. svetovú vojnu, nedokázala udržiavat svoju vieru a povojnová generácia už nemala možnosť náboženského vzdelávania a výchovy. Pre traumu vojnových hrôz a pre výchovu v socialistickom zriadení obe generácie stratili šancu k návratu k pravej náboženskej podstate. Neobyčajne veľká časová priepasť urobila svoje. Preto banskobystrická komunita bola veľmi vd’ačná hlavne dvom svojim členom, ktorí vedeli vysvetľovať a opisovať hlavne tie najväčšie sviatky tak, ako si ich pamätali z detstva. Priblížili mnohé tradície a od začiatku pomáhali nasmerovať náplň stretávania sa komunity a činnosť obce.

Už od počiatku si členovia obce zvolili svojho predsedu a výbor. Zastupovali ŽNO vo všetkých právnych a občianskych krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť pre vrátenie majetku, neskôr pre chod celej organizácie. Sledovali rekonštrukciu budovy rabinátu, úpravy cintorínov a zároveň uvažovali nad jednotlivými návrhmi všetkých členov ŽNO v Banskej Bystrici o modus vivendi – spôsobe fungovania obce.

Obnovená budova a priestory bývalého rabinátu prinavrátili „strechu nad hlavou“ oživenej komunite a po oficiálnom otvorení dňa 6. 10. 1996 poskytlidokonalý pocit, že sú tam, kam naozaj patria. Komunita mala svoje legálne domovské miesto na stretávanie a možnosť rozvíjať svoje aktivity. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili vtedajší primátor Mesta Banská Bystrica PhDr. Igor Presperín, hostia ÚZ ŽNO v Bratislave, rovnako aj významní predstavitelia jednotlivých organizácií v Banskej Bystrici. Priestory v rabináte umožnili, aby vznikla samostatná kancelária, v ktorej bolo po dohode s ÚZ ŽNO v Bratislave zriadené aj stredisko SOS – stredisko obnovy a správy na záchranu a obnovu židovských pamiatok na Slovensku. V podkroví vznikol veľký priestor, ktorý dodnes poskytuje svojim vybavením pohodlie pre členov komunity na pravidelné stretávanie.