V týchto dňoch si pripomíname tragické udalosti marca 1942, keď sa aj v Banskej Bystrici začali transporty ľudí, ktorí sa neprevinili ničím – len tým, že sa narodili ako Židia.
Banská Bystrica, podobne ako mnohé mestá na Slovensku, prežila počas druhej svetovej vojny tragické obdobie spojené s deportáciami židovského obyvateľstva do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Prvé transporty, ktoré sa začali v marci 1942, znamenali výrazné oslabenie židovskej komunity v meste.
⸻
Priebeh deportácií z Banskej Bystrice
Prvý transport sa uskutočnil 24. marca 1942, keď bolo 80 mladých mužov odvedených do zberného tábora v Žiline. Odtiaľ boli 27. marca 1942 deportovaní do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline.
Ďalší transport nasledoval 30. marca 1942 a týkal sa mladých žien a dievčat. Celkovo 83 osôb bolo najprv sústredených v židovskej škole na Lazovnej 6 v Banskej Bystrici. Odtiaľ boli prevezené do zberného tábora v Poprade, odkiaľ 3. apríla 1942 pokračovali do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
V apríli 1942 začali deportácie celých rodín. Rodiny boli najskôr sústredené v Banskej Bystrici a neskôr presunuté do zberného tábora v Žiline, pričom ich cieľom bol opäť koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz.
Najväčšie zatýkanie v Banskej Bystrici prebehlo v noci zo 6. na 7. júna 1942. Po zatknutí boli deportovaní 9. júna 1942 cez Zvolen do Poľska. Pracovne schopní muži boli poslaní do Majdanku, zatiaľ čo ženy, deti a starší ľudia boli zavlečení do Sobiboru, ktorý bol vyhladzovacím táborom.
Ďalšie transporty sa uskutočnili 12. júna 1942 cez zberný tábor v Žiline, následne 12. júna a 30. júla 1942 do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Deportácie pokračovali až do augusta 1942, keď boli do transportov zaradení aj tzv. hospodárski Židia.
⸻
Deportácie Židov z Radvane
Radvaň, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, bola taktiež zasiahnutá deportáciami. Koncom marca 1942 boli odtiaľ odvlečení mladí muži a dievčatá. Deportácie rodín sa odohrali začiatkom júna 1942, keď boli cez zberný tábor v Žiline prevezení do Poľska. Aj v tomto prípade boli pracovne schopní muži odoslaní do Majdanku a ženy, deti a starší ľudia do Sobiboru.
Na rozdiel od Banskej Bystrice, kde bola židovská komunita po vojne obnovená, v Radvani po deportáciách židovský život úplne zanikol.
⸻
Miesta sústreďovania Židov pred transportami
Pred samotnými deportáciami boli Židia sústredení na rôznych miestach v Banskej Bystrici. Jedným z hlavných miest zhromažďovania bola židovská škola na Lazovnej 6, kde boli umiestnené najmä mladé ženy a dievčatá pred deportáciou do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
Okrem toho boli niektorí presunutí do zberného tábora v Žiline alebo do tábora vo Vyhniach, ktorý slúžil ako pracovný tábor. Tábor vo Vyhniach bol v polovici februára 1942 premenený na pracovný tábor pre Židov, pričom približne 230 osôb bolo odtiaľ deportovaných cez Žilinu do koncentračných táborov.
⸻
Situácia po prerušení deportácií
Po zastavení deportácií koncom októbra 1942 ostalo v banskobystrickom okrese 609 Židov s výnimkami, z toho v samotnom meste okolo 400 osôb. Napriek tomu, po vypuknutí Slovenského národného povstania 29. augusta 1944, prevzali kontrolu nad deportáciami nemecké jednotky a výnimky už neplatili. Deportácie sa obnovili, čo znamenalo likvidáciu zvyškov židovskej komunity v meste.
Po potlačení Povstania sa mnohí Židia uchýlili do hôr, kde sa snažili ukryť pred nacistickými jednotkami. Nemci ich však často v krátkom čase vypátrali a obvykle na mieste popravili. K najväčším masakrom došlo v Kremničke a Nemeckej, kde boli zavraždené stovky ľudí vrátane Židov.
⸻
Dôsledky deportácií
Tieto udalosti mali devastujúci dopad na židovskú komunitu v Banskej Bystrici a okolí. Celkovo bolo deportovaných približne 56 % židovskej populácie mesta a z celého okresu okolo 60 %. Deportácie zasiahli nielen jednotlivcov, ale aj celé rodiny, pričom prežila len asi desatina pôvodnej židovskej komunity.
⸻
Židovský život po vojne a snahy o zachovanie pamäte
Po vojne fungovala židovská komunita v Banskej Bystrici v obmedzenom režime. Počet jej členov bol výrazne znížený a mnoho tých, ktorí prežili, sa rozhodlo emigrovať. Synagóga, ktorá bola počas vojny poškodená, slúžila po vojne ako sklad stavebného materiálu a umelých hnojív. Koncom sedemdesiatych rokov židovská obec v meste zanikla a synagóga bola na prelome 70. a 80. rokov zbúraná.
Obnova židovského života prišla až po roku 1989, keď bola znovu založená Židovská náboženská obec v Banskej Bystrici. Napriek tomu už nikdy nenadobudla svoju predvojnovú veľkosť.
Dnes Židovská náboženská obec Banská Bystrica (ŽNO BB) plánuje výstavbu Pamätníka holokaustu a rasového násilia, ktorý by pripomínal tragický osud židovskej komunity a ďalších obetí perzekúcií. Tento pamätník má vzniknúť s podporou mesta Banská Bystrica a Banskobystrického samosprávneho kraja.
⸻
Deportácie Židov z Banskej Bystrice sú tragickou kapitolou histórie mesta. Pripomínajú nám, ako ľahko sa môžu nevinní stať obeťami neľudskej ideológie a nenávisti. Dnes je našou povinnosťou pamätať na tieto udalosti, vzdelávať budúce generácie a dbať na to, aby sa podobné zločiny už nikdy neopakovali.
Nikdy nezabudneme!