Dopočítaním omeru (50 dní od druhého sviatku Pésach) sa sviatok nekvasených chlebov akoby preklopí do sviatku Šavuot, a tým ukončí slávnostné obdobie. Preto sa Šavuot nazýva aj Aceret – zakončenie.

Obdobie počítania omeru bolo pôvodne v biblickej dobe, veselím obdobím, korešpondujúcim s novou úrodou a odvádzaním prvých plodov do Chrámu. Pésach súvisel so žatvou jačmeňa, Šavuot zas so žatvou pšenice – najzákladnejšej obiloviny na území Izraela.

Sedem týždňov medzi týmito dvoma sviatkami, bolo plné očakávania novej úrody. V tomto období sa tiež odohral biblický príbeh o Noemi, Rút a Boazovi a preto sa na Chag ha-Šavuot predčíta kniha Rút. V súčasnosti je toto obdobie pôstne a smútočné (viď. LAG BA-OMER).

Je to ale zároveň obdobie sucha a letných horúčav, obdobie čakania na nočnú rosu, modlitby za ktorú, sa odriekajú už od Pésachu.

Chag ha-Šavuot sa prekladá ako Sviatok týždňov (7 týždňov) a tento jeho názov je odvodený od biblického príkazu osláviť 50-ty deň po sviatku Pésach ako posvätný (Lv 23.15-16,21; Dt 16.10).

Iné názvy pre tento sviatok sú: Chag ha-kacir (slávnosť žatvy prvotín – Ex 23.16) a Jom ha-bikurim (deň prvotín Nu 28.26; Ex 34.22, 23.16; Lv 23.17).

Tri dni (šlošet jmej ha-gbala) pred koncom počítania omeru, sa začínajú prípravné práce na sviatok Šavuot (2M 19.10-16) a sú paralelou troch dní obmedzovania, ktorými museli Izraeliti prejsť, než im bola darovaná Tóra. .

V dnešnej dobe jeho poľnohospodársky základ rezonuje už snáď len s požívaním ovocia a zeleniny, ako symbolov odvádzania prvotín.

Kvetinová (pôvodne na tento účel slúžili listnaté vetvičky) výzdoba domácností a synagóg, ktorá je naozaj veľmi bohatá, súvisí s legendou, že v okamihu, kedy Mojžiš dostal na hore Sinaj Desatoro, kríky a stromy v bezprostrednej blízkosti bohato zakvitli. Kvetinami sa odievajú dokonca aj zvitky Tóry. Zdobený je hlavne Aron ha-kodeš a Bima. Nie je to však micva a preto je intenzita týchto zvykov podmienená miestnym zvyklostiam.

Synagóga v čase slávenia sviatku vyžaruje svetlo prijatia Tóry na hore Sinaj, reprezentované Desatorom (2M 19 a 20), pretože podľa talmudických učencov, tento sviatok pripomína predovšetkým udalosti na Sinaji, ktoré podľa tradície pripadli práve na 6 deň mesiaca sivan. Od tohto je odvodený tiež jeho talmudický názov Zman matan toratenu (čas darovania našej Tóry).

V predvečer sviatku je zvykom stretávať sa v učebniach a študovať po skupinkách spoločne Tóru a iné biblické spisy, hlavne týkajúce sa jej prijatia. Sviatočné básne a piesne sú rovnako tak inšpirované Tórou. Študuje sa do neskorej noci, vrátane kabalistických kníh. Na druhý deň ráno pokračuje v synagógach bohoslužba na tú istú tému. Často krát, hlavne u ortodoxných veriacich, sa nočné modlitby priamo prelínajú do tých ranných, bez prerušenia. Tak sa vlastne sviatok znovunadobudnutia slobody (Pésach) plynule zmení na sviatok darovania Zákona (Šavuot) a tým sa toto slávnostné niekoľkotýždňové obdobie uzavrie.

Zvykom je pripravovať mliečne jedlá (hlavne tvarohové koláče a tvarohové palacinky) s medom, pretože Tóra je na svojich stránkach prirovnávaná k mlieku a medu ( Veľpieseň 4.11; Ex 3.8, 17 apod.), ale aj preto, že podľa tradície čakali Izraeliti na Mojžiša, kým zíde z hory s doskami Desatora tak dlho, až sa im mlieko zrazilo na tvaroh, podľa inej zas preto, že nepoznajúc ešte zákony rituálnej porážky, sa jedenia mäsa preventívne vzdali.

V Izraeli sa sviatok slávi len jeden deň a je zvykom usporadúvať púte do Jeruzalema. V kibucoch sa do osláv prelínajú aj poľnohospodárske prvky.

V diaspore, sa Šavuot slávi tradične ako 6., tak aj 7. tamuzu.