Židovský cintorín na Rudlovskej ceste bol založený v roku 1865 na Hornom predmestí, v rovnakom roku, ako vznikla pôvodná židovská obec v Banskej Bystrici. Toto miesto posledného odpočinku generácií miestnych židov nesie v sebe bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia pred druhou svetovou vojnou.

Starostlivosť o zosnulých

Správu nad cintorínom mal až do druhej svetovej vojny pohrebný spolok Chevra kadiša, ktorý sa staral nielen o zosnulých, ale aj o ťažko chorých a umierajúcich. V minulosti preberal patronát aj nad chudobnými nevestami bez vena. Po úmrtí člena komunity boli jeho členovia oporou pre pozostalých a pomáhali im s vybavovaním pohrebu.

Pred pochovaním sa zosnulý podrobil tahare – rituálnej očiste, ktorá sa vykonávala na cintoríne v bejt ha-kvarot, teda na mieste určenom na tieto účely. Následne bol oblečený do pohrebného rubáša a prenesený na miesto posledného odpočinku. Pred uložením do zeme sa konalo rozlúčenie v obradovni, po ktorom bol zosnulý prenesený na márach na cintorín. Po položení truhly do zeme rabín predniesol modlitbu a každý z prítomných na ňu symbolicky hodil tri lopatky zeminy. Hroby sa spravidla navštevujú každý rok v deň výročia úmrtia.

Chevra kadiša sa starala aj o chorých – ak sa ich stav zhoršoval a blížila sa smrť, už ich neopúšťali. Po skone pri hlave zosnulého zapálili dve sviece, držali pri tele stráž a pripravovali pohreb.

Symbolika a tradície

Cintorín na Rudlovskej ceste je neologický, čo znamená, že muži a ženy môžu byť pochovaní spoločne. Pri návšteve hrobov je zvykom klásť na náhrobky kamienky, ktoré symbolizujú trvalú spomienku. Na neologických cintorínoch sú dnes povolené aj kvety a kremácia.

Muži by pri návšteve cintorína mali mať pokrytú hlavu. Vstup na cintorín v sobotu, kedy je prikázané sa radovať, je zakázaný, pretože cintorín je synonymom smútku.

Pohrebný obrad zahŕňa modlitby, ktoré prednáša rabín, chazan (kantor) alebo iný člen komunity, ktorý je na to zaučený. Najznámejšou modlitbou je Kadiš, ktorý sa recituje pri pohreboch a výročiach úmrtí. Zaujímavosťou je, že neobsahuje zmienky o smrti ani zosnulom, ale oslavuje Stvoriteľa v Jeho Veľkosti.

Historický význam cintorína

Cintorín je miestom odpočinku mnohých významných osobností židovského pôvodu, ktoré sa zapísali do dejín Banskej Bystrice. Nachádzajú sa tu aj spoločné vojnové hroby – jeden patrí židovským padlým v prvej svetovej vojne a dva ďalšie sú venované martýrom nacistického prenasledovania počas druhej svetovej vojny.

Pôvodná budova obradovne bola v roku 1981 odpredaná Cirkvi adventistov siedmeho dňa, ktorá si v nej zriadila modlitebňu.

Náhrobky a ich symbolika

Na cintoríne sa nachádzajú tradičné židovské náhrobky (macévy), ktoré sú u Aškenázov zvislé a u Sefardov vodorovné. Pri významných osobnostiach sa často používali náhrobky v tvare sarkofágu s typickou strechou v tvare sedla či stanu (tumba).

Reliéfna výzdoba náhrobkov často odráža povolanie zosnulého – napríklad nožnice pre krajčírov, harfy pre hudobníkov, koruny Tóry pre učencov. Dve žehnajúce ruky označujú, že zosnulý bol kohen (potomok kňazskej rodiny), zatiaľ čo konvica patrila levitom, ktorí pri bohoslužbách umývali ruky kňazom. Ak sa na náhrobku nachádzajú kuriatka, znamená to, že zosnulý zanechal maloleté siroty.

Na náhrobky sa často zapisujú hebrejské skratky, ako napríklad פ”נ (po niftar – tu spočíva) alebo ת.נ.צ.ב.ה (tihje nišmato crura bicror hachajim – nech je jeho duša pripojená do zväzku živých, čo znamená zosnulých predkov, ktorí naďalej žijú vo večnosti).

Cintorín ako dôležitá súčasť histórie

Židovský cintorín na Rudlovskej ceste nie je len miestom posledného odpočinku, ale aj dôležitým svedkom židovskej prítomnosti v Banskej Bystrici. Dodnes sa oň stará Židovská náboženská obec spolu so spolkom Chevra kadiša, ktorí sa snažia zachovať jeho dôstojnosť a pamäť na tých, ktorí tu spočinuli.